Veselá kopa, ujo Dušan, miloval hory a naučil to aj mňa. Môže za nejeden turistický úlet - výlet na malokarpatskú Vápennú a silvestrovský výšľap na vyššiu Vysokú. Pričinil sa o výstup na najvyšší nórsky vrch Galdhoppingen, ale najmä o moju prvú vysokohorskú túru na západotatranskú Bystrú a prvý článok na blogu z roku 2005. V roku 2008 som na úpätí Bystrej prečkal noc len pod širákom. Uplynulú jeseň som sa pod Bystrú vrátil znova a fotografiu na Vianoce venoval. Mala byť lákadlom, no spoločného deja-vu spred siedmich rokov sa už nedožil. Zomrel včera vo veku 60 rokov. pokračovanie článku
Široké chodníky, po ktorých je radosť chodiť. Miestne kaviarne, ktorým ťažko odolať. Ulice, ktoré vyzývajú na jazdu bicyklom. Múrom kedysi rozdelený, dnes železnicami pozošívaný, bez stresu, jesenný, veľkolepý. pokračovanie článku
Na začiatku je reklamný pútač s lákavou ponukou. Bývanie v intímnej lokalite v priamom dotyku s prírodou, prekrásnymi zákutiami, scenériami, početnými príležitosťami na aktívne i pasívne vyžitie a občianskou vybavenosťou na vysokej úrovni. To všetko iba 15 minút od centra Bratislavy! pokračovanie článku
"Kráčam po lúke a tuto, vyše mňa, biele motúzy letia," prečítal som si v kamarátom poslanej sms správe, pred týždňom. Bol som nadšený, lebo toto je obdobie, na ktoré čakám od konca zimy. Od konca zimy sledujem sfarbenie trávy, hútam nad tým, aký bude september a kam zablúdim v októbri.
(Veľká Fatra) pokračovanie článku
"Bratislavu niektorí ľudia nazývajú aj Autoslavou. To, že je v hlavnom meste priveľa áut, pociťuje každý, kto chce zaparkovať." pokračovanie článku
Letný oddych, ale najmä letné nákupy. A parkovanie zadarmo. pokračovanie článku
Symbolicky. Cyklocesta, o ktorej hovorím je neestetickým paškvilom, vrcholom diletantstva a amaterizmu. Je však prvou typicky mestskou, za vznik ktorej som vďačný, zvlášť ak cesta od myšlienky k realizácii bola pre zamestnancov mestskej organizácie, venujúcej sa telovýchove a športu, značne neľahká. pokračovanie článku
Melódia sa zdala byť prenikavá, dážď, dopadajúci na číre, čerstvo vyumývané, voľným okom takmer neviditeľné sklo. Ruka, dlaň podopierajúca tvár, skrčené prsty, jeden mierne vystretý, hľadajúci prieniky pomedzi kvapky vody, z opačnej strany iba hmatom uvedomiteľnej priehľadnej hmoty. pokračovanie článku
Niekoľko kilometrov od nivy rieky Moravy sa nachádza nevysoký západný cíp karpatského oblúka. Turisticky málo exponovaný, tvorený zvieracou oborou s najzaujímavejšiou časťou; lúkami s osobitým lazníckym čarom.
(Stupavské predhorie, Lintavy) pokračovanie článku
Stáva sa zriedka, že stihnem a neujde mi posledný ranný vlak. Potom je jedno, že sneží, fúka, či prší. Utriem sedlo, kormidlo a prášim na dvoch kolesách lužnými lúkami do Bratislavy.
(Dolný les, Hajbrod, Záhorie) pokračovanie článku
Ticho ruší hlásenie staničného rozhlasu, pri peróne za moment počuť buchot oceľových kolies, prázdnym námestím sa ozýva narážanie podrážok do zámkovej dlažby a z depa vychádza prvá ranná električka. pokračovanie článku
Letné potulky v najzápadnejšom cípe karpatského oblúka nemám rád. Teplo, komáre a muchy, to na jeseň už nebýva. Ba i húb sa dá za košík vtedy nazbierať. S prvým snehom a mrazom sa však pohorie medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou mení v magický biely ostrov. Nuž a ja som aj toho roku ostal verný tradícií vianočného výstupu, tentokrát na menej známu Skalnatú.
(Malé Karpaty) pokračovanie článku
Kôpka suchej zlatistej trávy. Je to končiar, ktorý sa dá počas turistického prechodu vcelku jednoducho vyškrtnúť z trasy. V novembri je navyše hlavný cieľ záujmu, protiľahlý a podobne vysoký Veľký Rozsutec neprístupný. Na sklonku jesene však miesto nadobúda iný rozmer.
(Malá Fatra) pokračovanie článku
Mám rád také to typické dušičkové počasie. Príroda svoj pestrý šat pomaly zhadzuje, ale čisto zimné odtiene to stále nie sú. V jeden sychravý večer som nastúpil do nočného vlaku smerom na východ. Mal som vraj sedieť radšej doma, lebo nachladnem. A veru, pod Kráľovou hoľou sa mráz vryl aj pod nechty. Obsadiť cez víkend miesto pri televízore by však bola škoda.
(Kráľova hoľa) pokračovanie článku
Sa začal. pokračovanie článku
Vytiahol som jednu zo svojich dočmáraných máp a prstom natrafil na kraj, ktorý právom považujem za jeden z najkrajších. Tri svojrázne vrchárske obce - Sihla, Drábsko a Lom nad Rimavicou - uprostred divokých lesov Slovenského rudohoria.
(Vrchy) pokračovanie článku
Na prelome dvoch dní, niekoľko minút po polnoci, vládne v neveľkom maďarskom meste čulý ruch. Ľudia vysedávajú v kaviarňach. Čistota a poriadok, ako málokde vidieť. Len jediná vec ho spája s Bratislavou - chaos v parkovaní. Vozidlá sú všade. Tieto dopravné prostriedky však nemajú nič spoločné s osobnými automobilmi, ako by si bol myslel našinec. Uprostred noci sa mestom potuluje prekvapivé množstvo ľudí na bicykloch. pokračovanie článku
Páčilo sa mi tam. pokračovanie článku
Naše siluety sa zrkadlia v ranných vodách horských jazier. Hlboké ticho hôr príbuzných našim Tatrám nemá vo výške dva kilometre nad hladinou mora čo narušiť. Tento svet je diskrétna zóna. Rozprávanie, ľudský hlas sa vo vetre rýchlo stráca.
(Muntii Retezat) pokračovanie článku
Putovali sme nimi naprieč tri dni. Krížom cez doliny i vrchy, len so slnečným kompasom nad hlavou. Všetko tam bolo tiché. Oheň, les, rozprávanie. Bez ľudí, iba divé kone spásajúce nekonečné trávnaté poloniny, zem, ktorú si spravodlivo delia husté brusnicové koberce a plazivé porasty borievok.
(Muntii Vilcan) pokračovanie článku
Zašiel som jej na chvíľu za chrbát, dolným okrajom pustých holín, cestou neznámej farby, pretože hľadanie je zmyslom ciest a takto i návrat je posúvaním sa vpred. pokračovanie článku
Spolu s mamou som Belianske Tatry navštívil prvý raz a zároveň aj naposledy pred vyše štrnástimi rokmi. August bol vtedy chladný. Na hrebeni ležal sneh a spoza hustých chuchvalcov hmly sa len miestami objavovali nekonkrétne obrysy.
Minulý týždeň, naopak, o hmle a oblakoch nemalo zmysel sa vôbec zmieňovať a tak, kam ona sa chystala už dlhé roky, som ju teraz vzal na oplátku ja. Nie som zvyknutý zhotovovať obrázky kvitnúcej flóry, zväčšňovať hmyz tobôž nie, urobil som však výnimku a niekoľko obrázkov, toho, čo mame robilo v prírode najväčšiu radosť, venujem práve jej. pokračovanie článku
Atmosférická porucha nad Záhorím spred dvadsiatich minút. pokračovanie článku
Eufória z nespočetných západov a východov slnka na horách vyšších, než horná hranica lesa, zapríčinila, že som nedbal na krajinu nachádzajúcu sa hneď po nimi. Položenú nižšie než dolná hranica horských ihličnatých lesov. Naprosto klasickú, letnú, ale sviežu a kúzelnú.
(Podchočská brázda, Liptov) pokračovanie článku
zátišie pokračovanie článku
O osemnástej na horách. pokračovanie článku
Zhruba pred rokom sa mi do uší dostal jeden závažný fakt. Vraj krivdím radnici. Teda, aby som bol presný, nekrivdím ani tak budove, tej je to v podstate jedno a krivdiť Primaciálnemu palácu, to by som sa rozhodne nedovolil. Krivdil som skôr obsahu. Vyjadril som s ním totižto istý nesúhlas, čo sa stretlo s nevôľou. Jeden z radných, navyše, vyjadril ľútosť nad tým, že sa priatelím s negatívnymi konštatovaniami a mal by som s tým niečo robiť. Napríklad pochváliť. pokračovanie článku
Položil mi vcelku nečakanú otázku. Keď som zodvihol hlavu a pohľadom preskočil ponad vzopnuté ruky, vedel som čo je veci. V starej mape, zhodou okolností v mieste, dolina, ktorou sme mali ísť nasledujúci deň, bola vystrihnutá veľká diera.
(Kôprová dolina, Kôprovský štít) pokračovanie článku
24
intony.skgmail.com
